Vpodmienkach SR a ČR sa pre zabezpečenie rovnováhy v bilancii organických látok, ročná potreba organických látok v pôde vplyvom ich mineralizácie pohybuje v rozmedzí 4-4,5 t.ha-1. Táto potreba je na orných pôdach z 50-60 % uhradená pozberovými zvyškami pestovaných plodín a zvyšných 40-50 % je potrebné doplniť organickým hnojením, teda cca. 1,6-2,0 t organických látok na hektár ročne. Pri vyrovnanej bilancii organických látok v pôde sa zvyšuje mikrobiálna aktivita pôd, pričom produktom je novo vytvorená organická hmota. Rozdielnu bilanciu organických látok má každý podnik a v rámci podniku sú taktiež odlišnosti na jednotlivých pozemkoch v závislosti od systému hospodárenia a zastúpenia pestovaných plodín v osevných postupoch. Podľa niektorých prepočtov kalkulujúcich prísun hospodárskych hnojív živočíšneho pôvodu sa pohybuje priemerný ročný deficit organických látok na úrovni 1,5 t.ha-1.
Prísun organických látok do pôdy prostredníctvom hospodárskych hnojív (maštaľný hnoj, močovka, hnojovica atá.) s výrazným poklesom stavu hospodárskych zvierat adekvátne poklesol. Bohatým zdrojom organických látok je však slama (obsahuje 80 – 82 % organických látok), ktorá sa v mnohých poľnohospodárskych podnikoch stáva prebytkovým produktom a likviduje sa rôznymi spôsobmi priamo na poli (stohovaním, kompostovaním alebo sa predáva do spaľovní). Pričom v slame ako organickej hmote je kumulovaná energia, ktorú využívajú v pôde mikroorganizmy na životné procesy. Humifikovaná organická hmota vylepšuje fyzikálne, adsorpčné, biologické a iné vlastnosti pôdy, ktoré sú dôležité z hľadiska zvyšovania jej úrodnosti, potom rozhodne nemožno súhlasiť s jej spaľovaním. Slama by sa preto nemala z polí pravidelne odvážať za účelom predaja napr. do spaľovní ako alternatívneho zdroja energie, pretože z dlhodobého časového horizontu by sa prehlboval pokles pôdnej úrodnosti.
Nízky prísun živín cez organické hnojivá sa poľnohospodári snažili čiastočne eliminovať dávkami priemyselných hnojív, prednostne sa zameriavali len na jednostranné dodávanie hlavne dusíka, pričom výrazne zaostáva v bilancovaní fosfor, draslík, horčík, vápnik a áalšie. Pri nízkych dávkach fosforu a draslíka aplikovaného prostredníctvom priemyselných hnojív nastáva na niektorých pôdach taká výrazná sorpcia živín z hnojív, že ich využiteľnosť pre rastliny je veľmi nízka. Táto skutočnosť vyžaduje nové prístupy v spôsobe výživy rastlín s prihliadnutím na zlepšenie štruktúrnych vlastností pôdy a obnovenia biologického života v pôde.
Aj napriek pozitívnej skúsenosti pestovateľov s aplikáciou organických hnojív (hnojovice, močovky), digestátu, dusíkatých priemyselných hnojív alebo mikrobiálnych preparátov na pozberové zvyšky po pestovaní pšenice a repky (kukurice) sa danej problematike nevenuje potrebná pozornosť, výsledkom sú parcely so zle povzchádzanými rastlinami, ktoré sú nevyrovnané a zaostávajú v raste. Zlé vzchádzanie rastlín môže spôsobovať prítomnosť fenolov, ktoré sú prítomné v pozberových zvyškoch so širokým pomerom C:N. Prítomnosť fenolov má inhibičný účinok na klíčenie semien aj na mineralizačnú mikroflóru, v dôsledku čoho sa rozkladné procesy pozberových zvyškov v pôde predlžujú.
Na urýchlenie rozkladných procesov pozberových zvyškov (napr. rozrezanej slamy) v pôde okrem klasických priemyselných hnojív, kvapalných a tuhých organických hnojív je výhodné aplikovať bakteriálne hnojivo AZOTER. Pri spoločnej aplikácii pozberových zvyškov a bakteriálneho preparátu AZOTER slúžia pozberové zvyšky rastlín ako štartér pri namnožení baktérií z prípravku AZOTER, čo vedie k zlepšeniu biologických vlastností pôd a obnove produktivity pôd. Aplikačná dávka AZOTERu na hektár činí 10 litrov, vzhľadom na vysokú koncentráciu baktérií obsiahnutých v hnojive sa po aplikácii AZOTERu výrazne zvýši množstvo bakteriálnej mikroflóry v pôde, čo vedie nielen k urýchleniu rozkladu pozberových zvyškov, ale aj k značnej úspore a zjednodušeniu predsejbovej prípravy pôdy. AZOTER svojim pôsobením v pôde, za predpokladu vhodných vlhkostných a teplotných podmienok okrem uvedených pozitív nasyntetizuje dostatočné množstvo dusíka a sprístupní potrebné množstvo fosforu, ktoré postačuje pokryť potreby pestovaných plodín v počiatočných štádiách rastu.
Prevencia voči chorobám – základ úspechu
Pozberové zvyšky rastlín v závislosti od pestovanej plodiny zanechávajú na poli rôzne veľkú biomasu, ktorá však mnohokrát je napadnutá rôznymi chorobami poľnohospodárskych plodín (napr. repka, slnečnica bielou hnilobou)
Huba Sclerotinia sclerotiorum patrí k najdôležitejším, najškodlivejším a kozmopolitne rozšíreným patogénom napádajúcim široké spektrum rastlín (má viac ako 400 hostiteľov). Tento patogén spôsobuje ochorenie rastlín – bielu hnilobu. V podmienkach Slovenska je biela hniloba považovaná za jednu z najvýznamnejších chorôb slnečnice ročnej a kapusty repkovej pravej, formy ozimnej.
Nezanedbateľnou výhodou použitia AZOTERu okrem spomínaných pozitív vo výžive rastlín je aj jeho druhá stránka a to, jeho využite v biologickej prevencii proti bežným chorobám poľnohospodárskych plodín t.j. bielej hnilobe (Sclerotinia sclerotiorum) a fuzariózam .
AZOTER obsahuje spóry húb Coniothyrium minitans a Trichoderma spp., (T. atroviridae), tým vytvára účinnú prevenciu proti uvedeným chorobám. Okrem bežne zaužívaných ochranných opatrení, z ktorých najdôležitejším v boji proti bielej hnilobe je dodržanie osevných postupov s vylúčením hostiteľských druhov, pestovanie plodín na nezamorených pôdach a aj ničenie hostiteľských burín. Na biologickú prevenci proti hube Sclerotinia sclerotiorum sa využívajú antagonistické huby, napr. Coniothyrium minitans a Trichoderma spp., (T. harzianum, T. atroviridae). Sú to jediní paraziti, schopní efektívne bojovať proti hube
S. sclerotiorum v poľných podmienkach. Mykoparazit
C. minitans produkuje stovky pykníd na povrchu kolonizovaného sklerócia, čo vytvára pichľavý, nepravidelný povrch. Obyčajne z infikovaného sklerócia vyrastá niekoľko hýf mycélia. Mykoparazit sa šíri konídiami v pôde. C. minitans je saprofytom, ktorý môže rásť aj na odumretých zvyškoch rastlín alebo na umelých živných médiách. Na báze mykoparazita C. minitans bolo vyvinutých niekoľko preparátov a AZOTER je jedným z nich.
Na druhej strane parazitická huba Trichoderma atroviridae účinne ničí spóry fuzárií už v pôde. Pozitívny vplyv účinku parazitickej plesne sa prejavuje aj v napádaní okrem zástupcov rodov Fusarium aj iných rodov ako sú Pythium, Rhizoctonia a Botrytis, pričom Trichoderma atroviridae má výrazný stimulačný vplyv nielen na dynamiku rastu rastlín, ale aj na odolnosť rastlín a to zlepšením obranných reakcií pestovaných plodín.
Významný je i antagonistický vzťah Azotobactera k niektorým patogénom, najmä zástupcov rodov Fusarium, Alternaria a Penicillium spôsobujúcich vážne hubové ochorenia.
Mikrobiálny život v pôde resp. početnosť a zloženie mikroorganizmov ovplyvňuje všetky životne dôležité procesy v pôde, počnúc úrodnosťou pôdy až po odolnosť kultúrnych rastlín voči chorobám. S výrazným úbytkom prísunu organických hnojív a so zvyšujúcimi sa dávkami priemyselných hnojív a pesticídnej chémie sa však bakteriálna mikroflóra, ktorá je pre pôdu nevyhnutná výrazne zredukovala a v niektorých pôdach je už na zániku.
Mnohí pestovatelia nielen na Slovensku ale aj V Českej republike, v Maáarsku, v Chorvátsku, v Ukrajine, v Poľsku či v Moldavsku majú dlhoročné pozitívne skúsenosti s aplikáciou AZOTERu.
Doc. Ing. Ladislav Varga, PhD.
Produktový manažér, AZOTER Trading s.r.o.
Viac informácií nájdete na stránke: www.azoter.sk